Nenávidím sveta bôľne chvíle, ktoré zraňujú, ako had sa do srdca mi klzko s britvou vpíjajú. Sama v tomto svete ľudí hľadám pomoc, záchranu, zloba, vrava, krik mi múti dušu moju stýranú.Prečo v slzách žiť ja musím, tmu si volať do domu, umárajúc seba samu smrť volať sťa záchranu? Nepomôžu lieky, maste - rany moje krvavé otvorené zostať musiav peklo ľudstva volané.
Depresia básne
Básnička zo šuflíčka 1995